Dôstojnosť
Článok 5 - Zákaz otroctva a nútených prác
1. Nikoho nemožno držať v otroctve alebo nevoľníctve.
2. Od nikoho nemožno vyžadovať, aby vykonával nútené alebo povinné práce.
3. Obchodovanie s ľudskými bytosťami je zakázané.
1. Právo priznané v článku 5 ods. 1 a 2 zodpovedá článku 4 ods. 1 a 2 EDĽP, ktorý má analogické znenie. V zmysle článku 52 ods. 3 charty má preto rovnaký význam a rozsah ako uvedený článok EDĽP. Z tohto dôvodu: - žiadne obmedzenie nesmie oprávnene obmedziť právo ustanovené v odseku 1, - v odseku 2 sa pojem `nútené alebo povinné práce` musí chápať v zmysle `negatívnych` vymedzení obsiahnutých v článku 4 ods. 3 EDĽP: `Za `nútenú alebo povinnú prácu` sa na účely tohto článku nepovažujú: a) práca bežne požadovaná pri výkone trestu uloženého podľa článku 5 tohto dohovoru alebo v čase podmienečného prepustenia z tohto trestu; b) služba vojenského charakteru alebo v prípade osôb, ktoré odmietajú vojenskú službu z dôvodov svedomia v krajinách, kde sa také odmietnutie vojenskej služby uznáva, iná služba vyžadovaná namiesto povinnej vojenskej služby; c) služba vyžadovaná v prípade núdze alebo pohromy, ktorá ohrozuje život alebo blaho spoločenstva; d) práca alebo služba, ktorá tvorí súčasť bežných občianskych povinností.` 2. Odsek 3 vyplýva priamo z ľudskej dôstojnosti a zohľadňuje súčasný vývoj v oblasti organizovaného zločinu, ako napríklad lukratívne organizovanie sietí nelegálneho prisťahovalectva alebo pohlavného zneužívania. Príloha k Dohovoru o Europole obsahuje toto vymedzenie pojmu obchodovania s ľuďmi na účely pohlavného zneužívania: `obchodovanie s ľuďmi“ je podrobovanie osoby reálnej a nezákonnej nadvláde inej osoby za použitia násilia, vyhrážok, zneužívania právomoci alebo intríg s úmyslom jej využívania na prostitúciu, formy sexuálneho zneužívania a týranie maloletých alebo obchodovanie s opustenými deťmi`. Kapitola 6 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda, ktorý sa stal súčasťou acquis Únie, a na ktorom sa zúčastňujú Spojené kráľovstvo a Írsko, obsahuje vo svojom článku 27 ods. 1 toto znenie, ktoré odkazuje na siete nelegálneho prisťahovalectva: `Zmluvné strany sa zaväzujú stanoviť primerané sankcie proti každej osobe, ktorá zo zárobkových dôvodov pomáha alebo sa snaží pomáhať cudzincovi preniknúť alebo bývať na území jednej zo zmluvných strán porušujúc tým jej právne predpisy týkajúce sa vstupu a pobytu cudzincov.` Rada prijala 19. júla 2002 rámcové rozhodnutie o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (Ú. v. ES L 203, 1.8.2002, s. 1), ktorého článok 1 podrobne vymedzuje trestné činy týkajúce sa obchodovania s ľuďmi na účely vykorisťovania práce alebo sexuálneho vykorisťovania, ktorých trestnosť pri uplatňovaní tohto rámcového rozhodnutia musia zabezpečiť všetky členské štáty.