Rýchly rozvoj informačných technológií ešte viac zvýšil potrebu prísnej ochrany osobných údajov, pričom toto
právo zaručujú ako nástroje Európskej únie (EÚ), tak aj Rady Európy. Zabezpečenie tohto dôležitého práva
so sebou prináša nové a významné výzvy, keďže technologickým pokrokom sa rozširujú hranice možností
v oblastiach, ako je sledovanie, odpočúvanie komunikácie a uchovávanie údajov. Cieľom tejto príručky je
oboznámiť príslušníkov právnického povolania, ktorí sa nešpecializujú na ochranu údajov, s touto vznikajúcou
oblasťou práva.
Hiter razvoj informacijske tehnologije stopnjuje potrebo po trdnem varstvu osebnih podatkov, kar je pravica,
ki je zaščitena z instrumenti Evropske unije (EU) in Sveta Evrope. Varovanje te pomembne pravice prinaša
nove in pomembne izzive, saj se s tehnološkim napredkom širijo meje področij, kot so nadzor, prestrezanje
komunikacij in shranjevanje podatkov. Ta priročnik je bil oblikovan, da bi delavce v pravni stroki, ki niso
specializirani za varstvo osebnih podatkov, seznanil s tem nastajajočim področjem prava.
Informations- och kommunikationsteknikens snabba utveckling har gjort att det mer akut behövs ett ordentligt skydd av personuppgifter, en rättighet som garanteras av instrument från både Europeiska unionen (EU) och Europarådet. Att slå vakt om denna betydelsefulla rättighet medför nya och markanta utmaningar, då de tekniska framstegen bryter in på områden som övervakning, avlyssning av kommunikation och datalagring. Den här handboken är utformad för att jurister som inte är specialiserade på dataskydd ska kunna bekanta sig med detta framväxande område inom juridiken.
With terrorism, cyber-attacks and sophisticated cross-border criminal networks posing growing threats, the work of intelligence services has become more urgent, complex and international. Such work can strongly interfere with fundamental rights, especially privacy and data protection. While continuous technological advances potentially exacerbate the threat of such interference, effective oversight and remedies can curb the potential for abuse.
The methods used to determine the age of
an applicant may include “invasive” medical tests which interfere with the rights of the child, including their right to dignity,
integrity and privacy. It is often a challenge to find the right balance between protecting children from harm and promoting
their participation in these procedures. This report provides important insights and identifies the implications of collecting
children’s biometric data and conducting age assessments.
This report outlines Member States’ approaches to age requirements and limits
regarding child participation in judicial proceedings; procedural safeguards for, and rights of, children involved in criminal
proceedings; as well as issues related to depriving children of their liberty.
The right to access justice and all other relevant procedural rights are not just rights in themselves; they also protect against violations of every other right. Respect for children’s rights in the area of justice is therefore essential. International treaties, the Charter of Fundamental Rights of the European Union, European Union (EU) secondary law, and national legislation provide a number of relevant rights.
This report outlines the fundamental rights implications of collecting, storing and using
biometric and other data in EU IT systems in the area of asylum and migration.
Η ευρωπαϊκή νομοθεσία κατά των διακρίσεων, η οποία αποτελείται ειδικότερα από τις οδηγίες
της ΕΕ κατά των διακρίσεων, καθώς και από το άρθρο 14 και το δωδέκατο πρωτόκολλο της
Ευρωπαϊκής Σύμβασης των Δικαιωμάτων του Ανθρώπου απαγορεύει τις διακρίσεις σε διάφορους
τομείς και για διάφορους λόγους. Το παρόν εγχειρίδιο εξετάζει την ευρωπαϊκή νομοθεσία κατά
των διακρίσεων, όπως αυτή απορρέει από τις δύο αυτές πηγές που λειτουργούν συμπληρωματικά
μεταξύ τους, παραπέμποντας αδιακρίτως και στις δύο όποτε αυτές αλληλοεπικαλύπτονται,
επισημαίνοντας, όμως, ταυτόχρονα, τυχόν διαφορές τους.
European non-discrimination law, as constituted in particular by the EU non-discrimination directives, and Article 14 of and Protocol 12 to the European Convention on Human Rights, prohibits discrimination across a range of contexts and grounds. This handbook examines European non-discrimination law stemming from these two sources as complementary systems, drawing on them interchangeably to the extent that they overlap, while highlighting differences where these exist.
Diskrimineerimine eri kontekstides ja alustel on keelatud Euroopa võrdse kohtlemise õigusega, mille moodustavad ELi võrdse kohtlemise direktiivid ning Euroopa inimõiguste ja põhivabaduste kaitse konventsiooni artikkel 14 ja konventsiooni protokoll nr 12. Käesolevas käsiraamatus vaadeldakse nendest kahest allikast lähtuvaid Euroopa võrdse kohtlemise õigusnorme üksteist täiendavate süsteemidena, tuginedes neile vaheldumisi ja rõhutades samas ka erinevusi (kui neid esineb).
U skladu s europskim antidiskriminacijskim pravom, kako je utemeljeno direktivama EU‑a
o suzbijanju diskriminacije te člankom 14. i Protokolom br. 12. Europske konvencije o ljudskim
pravima, zabranjuje se diskriminacija u nizu različitih okolnosti i na temelju različitih osnova. U ovom
se priručniku razmatra europsko antidiskriminacijsko pravo koje proizlazi iz tih dvaju izvora kao
komplementarnih sustava, pri čemu se naizmjenično poziva na njih ako se oni podudaraju odnosno
ističu se razlike između tih izvora ako one postoje.
Az európai megkülönböztetésmentességi jog, amelyet elsősorban a megkülönböztetésmentességről szóló uniós irányelvek, valamint az emberi jogok és alapvető szabadságok védelméről szóló európai egyezmény (EJEE) 14. cikke és 12. jegyzőkönyve alkot, különféle összefüggésekben tiltja a különböző okok alapján történő megkülönböztetést. Ez a kézikönyv az ebből a két, egymást kiegészítő rendszerként működő forrásból származó európai megkülönböztetésmentességi jogot vizsgálja meg; ennek során átfedések esetén rámutat felcserélhetőségükre, ugyanakkor felhívja a figyelmet az esetenként előforduló különbségekre is.
Pagal Europos nediskriminavimo teisę, kurią sudaro pirmiausia ES nediskriminavimo direktyvos ir
Žmogaus teisių ir pagrindinių laisvų apsaugos konvencijos 14 straipsnis bei Protokolas Nr. 12,
draudžiama diskriminuoti įvairiomis aplinkybėmis ir įvairiais pagrindais. Šiame vadove iš šių dviejų
šaltinių kilusi Europos nediskriminavimo teisė nagrinėjama kaip viena kitą papildančios sistemos;
jomis pakaitomis remiamasi – tiek, kiek jos sutampa, ir atkreipiamas dėmesys į skirtumus, jei jų
yra.
Eiropas diskriminācijas novēršanas tiesību akti, jo īpaši ES diskriminācijas novēršanas direktīvas, un Eiropas Cilvēktiesību konvencijas 14. pants un Protokols Nr. 12 aizliedz diskrimināciju dažādos kontekstos un dažādu pamatu dēļ. Šajā rokasgrāmatā Eiropas diskriminācijas novēršanas tiesības, kas izriet no šiem abiem avotiem, ir aplūkotas kā savstarpēji papildinošas sistēmas, tās izmantojot kā savstarpēji aizstājamas, ciktāl tās pārklājas, vienlaikus uzsverot atšķirības, ja tādas pastāv.
Id-dritt Ewropew tan-nondiskriminazzjoni, kif ikkostitwit b’mod partikolari mid-direttivi tal-UE dwar in-nondiskriminazzjoni, u l-Artikolu 14 u l-Protokoll 12 tal-Konvenzjoni Ewropea dwar id-Drittijiet tal-Bniedem, jipprojbixxi d-diskriminazzjoni f’firxa ta’ kuntesti u raġunijiet. Dan il-manwal jeżamina d-dritt Ewropew tan-nondiskriminazzjoni li jirriżulta minn dawn iż-żewġ sorsi bħala sistemi
komplementari, u jużahom b’mod interkambjabbli sal-punt li jikkoinċidu, filwaqt li jenfasizza d-differenzi fejn dawn jeżistu.
Het Europese non-discriminatierecht, dat met name wordt gevormd door de EU-richtlijnen inzake non-discriminatie en door artikel 14 van en protocol 12 bij het Europese Verdrag tot bescherming van de rechten van de mens, verbiedt discriminatie op basis van diverse contexten en gronden. Dit handboek onderzoekt het Europees non-discriminatierecht dat voortvloeit uit deze twee complementaire bronnen, en maakt daarbij geen onderscheid tussen beide, tenzij daar waar ze van elkaar afwijken.
A legislação europeia antidiscriminação, constituída, em particular, pelas diretivas da UE em matéria
de não discriminação, pelo artigo 14.o da Convenção Europeia dos Direitos do Homem e pelo
Protocolo n.o 12 a esta convenção, proíbe a discriminação em diversos contextos e com base em
diversos motivos. O presente manual examina a legislação europeia neste domínio, tal como
decorre dessas duas fontes, remetendo indiferenciadamente para um ou outro destes sistemas
jurídicos complementares nas situações em que os mesmos se sobrepõem, ou assinalando as
diferenças onde estas existem.
Európske antidiskriminačné právo ustanovené antidiskriminačnými smernicami EÚ, ako aj článkom
14 Európskeho dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho protokolu
č. 12 zakazuje diskrimináciu v celom rade súvislostí a na základe rozmanitých dôvodov. V tejto
príručke sa skúma európske antidiskriminačné právo prameniace z týchto dvoch zdrojov ako
komplementárnych systémov, pričom sa z nich striedavo vychádza v rozsahu, v akom sa prekrývajú,
a zdôrazňujú sa prípadné rozdiely.
Evropsko protidiskriminacijsko pravo, kot ga določajo zlasti protidiskriminacijske direktive Evropske
unije, člen 14 Evropske konvencije o človekovih pravicah in 12. Protokol k tej konvenciji, prepoveduje
diskriminacijo na različnih področjih in zaradi različnih razlogov. Ta priročnik pojasnjuje evropsko
protidiskriminacijsko pravo, kot izhaja iz navedenih dveh komplementarnih sistemov. Izmenjuje
navaja področja, kjer se ureditvi vsebinsko prekrivata, in izpostavlja razlike med njima.