Η παρούσα περίληψη παρουσιάζει τα κυριότερα
στοιχεία της δεύτερης κύριας έκθεσης του Οργανισμού
Θεμελιωδών Δικαιωμάτων της Ευρωπαϊκής Ένωσης
(FRA) η οποία βασίζεται στην έρευνά του για τα
θεμελιώδη δικαιώματα. Για τις ανάγκες της έρευνας
συλλέχθηκαν δεδομένα από περίπου 35 000 πολίτες
σχετικά με τις εμπειρίες, τις αντιλήψεις και τη γνώμη
τους για μια σειρά θεμάτων που άπτονται με ποικίλους
τρόπους των ανθρωπίνων δικαιωμάτων.
This summary presents the main insights from FRA’s second main report based on its Fundamental Rights Survey. The survey collected data from around 35,000 people about their experiences, perceptions and opinions on a range of issues that are variously encompassed by human rights.
Este resumen presenta las principales percepciones
del segundo informe de la FRA basado en su
Encuesta sobre los derechos fundamentales. La
encuesta recabó datos de unas 35 000 personas
sobre sus experiencias, percepciones y opiniones
en relación con una serie de cuestiones
relacionadas, de diversas maneras, con los
derechos humanos.
Käesolevas kokkuvõttes tutvustatakse FRA
põhiõiguste uuringu teise põhiaruande olulisemaid
järeldusi. Uuringu käigus koguti ligikaudu 35 000
inimeselt andmeid nende kogemuste, arusaamade
ja arvamuste kohta mitmesugustes inimõigustega
seotud küsimustes.
Šioje santraukoje pateikiamos pagrindinės FRA
antros pagrindinės ataskaitos, grindžiamos
pagrindinių teisių tyrimu, įžvalgos. Tyrimo metu iš
maždaug 35 000 asmenų surinkti duomenys apie jų
patirtį, suvokimą ir nuomonę tam tikrais klausimais,
įvairiai susijusiais su žmogaus teisėmis.
W niniejszym streszczeniu zaprezentowano główne
spostrzeżenia zawarte w drugim sprawozdaniu
głównym FRA z przeprowadzonego badania
dotyczącego praw podstawowych. W ramach
badania zebrano informacje od około 35 tys. osób
dotyczące ich doświadczeń, poglądów i opinii
na temat szeregu kwestii w różny sposób
związanych z prawami człowieka.
Rezumatul de față prezintă principalele constatări ale celui de al doilea raport principal întocmit de FRA pe baza Sondajului privind drepturile fundamentale. Sondajul a colectat date de la aproximativ 35 000 de persoane cu privire la experiențele, percepțiile și opiniile acestora referitoare la o serie de aspecte care intră în sfera drepturilor omului sub diverse forme.
V tomto zhrnutí sú uvedené hlavné poznatky
z druhej správy agentúry FRA vychádzajúcej
z prieskumu o základných právach, ktorý
uskutočnila agentúra. V prieskume boli
zhromaždené údaje približne od 35 000 osôb
o skúsenostiach, vnímaní a názoroch týkajúcich sa
celého radu záležitostí, ktoré sa rôznym spôsobom
týkajú ľudských práv.
V tem povzetku so predstavljene glavne ugotovitve
iz drugega osrednjega poročila agencije FRA o njeni
raziskavi o temeljnih pravicah. V raziskavi so bili pri
približno 35 000 osebah zbrani podatki o njihovih
izkušnjah, dojemanju in mnenjih v zvezi z vrsto
vprašanj, ki se na različne načine nanašajo na
človekove pravice.
Den här sammanfattningen innehåller de viktigaste
lärdomarna från FRA:s andra huvudrapport, som
baseras på undersökningen om grundläggande
rättigheter. I undersökningen samlades data in från
runt 35 000 människor om deras erfarenheter av,
inställning till och åsikter om en mängd frågor som
på olika sätt rör de mänskliga rättigheterna.
This is the second main report from FRA’s Fundamental Rights Survey, which collected data from 35,000 people on a range of issues. This report focuses on respondents’ experiences as victims of selected types of crime, including violence, harassment, and property crime. The report also examines how often these crimes are reported to the police, and presents further details relating to harassment and violence, such as the perpetrators and where the incidents took place.
Nacionalinės žmogaus teisių institucijos (NŽTI) yra gyvybiškai svarbi žmogaus teisių apsaugos sistemos dalis, veikianti šalies lygmeniu. Didindamos informuotumą, teikdamos rekomendacijas, vykdydamos stebėseną ir užtikrindamos valdžios institucijų atskaitomybę, šios institucijos atlieka pagrindinį vaidmenį sprendžiant sunkiausius šių dienų uždavinius žmogaus teisių srityje – kovoti su tokiais nuolat susirūpinimą keliančiais reiškiniais kaip diskriminacija ir nelygybė, naujomis problemomis, pvz., dirbtinio intelekto poveikiu teisėms, ir COVID-19 pandemija.
Krajowe instytucje praw człowieka (NHRI) stanowią istotną część systemu ochrony praw człowieka na szczeblu krajowym. Poprzez podnoszenie świadomości, udzielanie porad, monitorowanie i pociąganie władz do odpowiedzialności odgrywają one główną rolę w podejmowaniu wielkich wyzwań współczesnego świata związanych z prawami człowieka – rozwiązując zarówno utrzymujące się problemy, takie jak dyskryminacja i nierówność, jak i wciąż pojawiające się nowe problemy, takie jak wpływ sztucznej inteligencji i pandemii COVID-19 na prawa człowieka.
Instituțiile naționale pentru apărarea drepturilor omului (INDO) reprezintă o parte vitală a sistemului de protecție a drepturilor omului existent la nivelul unei țări. Prin eforturile lor de sensibilizare, consiliere, monitorizare și responsabilizare a autorităților, aceste instituții au un rol central în depășirea marilor provocări legate de drepturile omului din zilele noastre, abordând atât preocupări persistente, precum cele referitoare la discriminare și inegalitate, cât și chestiuni noi, cum ar fi implicațiile inteligenței artificiale și ale pandemiei de COVID-19 asupra acestor drepturi.
Národné inštitúcie pre ľudské práva (NHRI) sú nevyhnutnou súčasťou systému ochrany ľudských práv na vnútroštátnej úrovni. Zvyšovaním informovanosti, poskytovaním poradenstva, monitorovaním a vyvodzovaním zodpovednosti voči príslušným orgánom zohrávajú kľúčovú úlohu zvládaní súčasných veľkých výziev v oblasti ľudských práv. Zaoberajú sa pretrvávajúcimi problémami, ako je diskriminácia či nerovnosť, ako aj novými otázkami, napríklad vplyvom umelej inteligencie a pandémie COVID-19 na práva.
Nacionalne institucije za človekove pravice (NHRI) so ključnega pomena za varstvo človekovih pravic na državni ravni. Z ozaveščanjem, svetovanjem, spremljanjem in zagotavljanjem odgovornosti oblasti imajo osrednjo vlogo pri premagovanju velikih sodobnih izzivov na področju človekovih pravic, saj rešujejo zakoreninjene probleme, kot sta diskriminacija in neenakost, ter novejše težave, kot so posledice umetne inteligence ter pandemije covida-19 za človekove pravice.
De nationella människorättsinstitutionerna är en viktig del av ländernas system för att skydda de mänskliga rättigheterna. Genom att bidra till en ökad medvetenhet, och genom att ge råd, övervaka och ställa myndigheter till svars, spelar de en central roll i hanteringen av vår tids stora människorättsutmaningar. De arbetar både med ständigt aktuella problem som diskriminering och ojämlikhet och med nya frågor som hur våra rättigheter påverkas av artificiell intelligens eller covid-19-pandemin.
Националните институции по правата на човека (НИПЧ) са жизнено важна част от
системата за защита на правата на човека на национално равнище. Тези институции
работят за повишаване на осведомеността, предоставят съвети, осъществяват
наблюдение и държат отговорни съответните органи, с което изпълняват централна
роля в усилията за преодоляване на най-значимите съвременни предизвикателства
в областта на правата на човека. Те предприемат действия във връзка както
с традиционни проблеми като дискриминацията и неравенството, така и с нови
въпроси като въздействието в областта на правата, произтичащо от изкуствения
интелект и от пандемията от COVID-19.
Národní instituce pro lidská práva jsou důležitou součástí systému ochrany lidských práv na úrovni jednotlivých zemí. Zvyšováním informovanosti, poskytováním poradenství, monitorováním a povoláváním orgánů k odpovědnosti hrají ústřední úlohu při řešení současných velkých výzev v oblasti lidských práv – zabývání se přetrvávajícími problémy, jako je diskriminace a nerovnost, i novými záležitostmi, jako jsou důsledky umělé inteligence a pandemie COVID-19 pro lidská práva.
De nationale menneskerettighedsinstitutioner er en afgørende del af systemet til beskyttelse af menneskerettigheder på nationalt plan. Ved at skabe større bevidsthed, yde rådgivning, overvåge og stille myndighederne til ansvar har de en central rolle med hensyn til at navigere mellem nutidens store menneskerettighedsudfordringer — og tackle både vedvarende problemstillinger som diskrimination og ulighed og nye spørgsmål som f.eks. konsekvenserne af kunstig intelligens og covid-19-pandemien for rettighederne.