Slobody
Článok 19 - Ochrana v prípade vysťahovania, vyhostenia alebo extradície
1. Hromadné vyhostenie je zakázané. 2. Nikto nesmie byť vysťahovaný, vyhostený ani vydaný do štátu, v ktorom existuje vážne riziko, že bude vystavený trestu smrti, mučeniu alebo inému neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
Odsek 1 tohto článku má rovnaký význam a rozsah ako článok 4 Protokolu k EDĽP, ktorý sa týka hromadného vyhostenia. Jeho účelom je zaručiť, aby každé rozhodnutie podliehalo osobitnému preskúmaniu a aby nebolo možné rozhodnúť jedným opatrením o vyhostení všetkých osôb, ktoré majú štátnu príslušnosť určitého štátu (pozri tiež článok 13 Paktu o občianskych a politických právach). Odsek 2 je zapracovaním príslušnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá sa vzťahuje na článok 3 EDĽP (pozri rozsudok zo 17. decembra 1996 vo veci Ahmed/Rakúsko, Zb. 1996-IV, s. VI-2206 a rozsudok zo 7. júla 1989 vo veci Soering).