Prvú správu predkladá štát do dvoch rokov odo dňa, kedy preň vstúpil Dohovor v platnosť. a následne sa správy predkladajú každé štyri roky.
Tieto správy tvoria základ pre hodnotenie pokroku v plnení Dohovoru, ktoré vykonáva Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím.
V súlade so svojimi záväzkami Európska komisia predložila v júni 2014 prvú správu o uplatňovaní Dohovoru v mene EÚ. V správe sú zhrnuté opatrenia EÚ prijaté na uplatňovanie Dohovoru v rámci jej pôsobnosti vzťahujúce sa na právne predpisy, ako aj na politiku EÚ a interné uplatňovanie európskymi inštitúciami, agentúrami a orgánmi.
V apríli 2015 Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím uverejnil „zoznam otázok“ v reakcii na správu EÚ, v ktorej sa uvádzal rad otázok s cieľom získať od EÚdoplňujúce informácie.. Európska komisia v júni 2015 odpovedala v mene EÚ a poskytla ďalšie informácie.
Hlavná časť procesu preskúmania sa uskutočnila v auguste 2015 s verejným „konštruktívnym dialógom“ medzi EÚ zastúpenou Európskou komisiou a Výborom pre práva osôb so zdravotným postihnutím
Po tejto diskusii Výbor v septembri 2015 uverejnil hodnotenie uplatňovania Dohovoru Európskou úniou a odporúčania na následné opatrenia v podobe „záverečnýchzistení“. Záverečné zistenia sa týkajú takmer všetkých článkov Dohovoru a uvádzajú sa v nich konkrétne odporúčania k tomu, ako by EÚ mohla Dohovor lepšie uplatňovať.
Okrem formálnych dokumentov vypracovaných Európskou komisiou a Výborom pre práva osôb so zdravotným postihnutím viaceré národné orgány pre ľudské práva, neziskové organizácie a organizácie zdravotne postihnutých osôb predložili Výboru svoje správy týkajúce sa uplatňovania Dohovoru v EÚ.
Hlavné kroky Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím v procese preskúmania EÚ
Zdroj: Agentúra FRA, 2016
Všetky dokumenty súvisiace s procesom preskúmania sú k dispozícii online.
Rámec EÚ sa aktívne podieľal na všetkých fázach tohto procesu.
Rámec EÚ uskutočnil dva súkromné brífingy s Výborom pre práva osôb so zdravotným postihnutím , prvý v dobe diskusií o zozname otázok týkajúcich sa EÚ a druhý pri konštruktívnom dialógu. Rámec tiež vydal v priebehu konštruktívneho dialógu medzi EÚ a Výborom úvodné a záverečné vyhlásenia.
Úloha rámca EÚ v procese preskúmania
Európsky parlament okrem toho zorganizoval tri podujatia s cieľom diskutovať o procese preskúmania: verejné pojednávanie v máji roku 2015 týkajúce sa zoznamu otázok, ďalšie verejné pojednávanie v januári 2016 a výmenu názorov s Výborom pre zamestnanosť a sociálne veci vo februári 2016, na ktorej sa zúčastnili všetci členoviarámca EÚ.
Všetci členovia rámca EÚ sa zaviazali podporovať následné opatrenia Európskej únie v nadväznosti na záverečnézistenia.
Časť záverečných zistení Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím sa týka konkrétne rámca EÚ:
„Výbor so znepokojením konštatuje, že rámec Európskej únie na vykonávanie a monitorovanie Dohovoru nie je úplne v súlade s Parížskymi zásadami a nie je ani dostatočne financovaný. Navyše Európska komisia je určená ako hlavné kontaktné miesto (článok 33/1) a ako súčasť monitorovacieho rámca (článok 33/2). Výbor odporúča, aby [EÚ] prijala opatrenia na oddelenie úloh Európskej komisie – odstúpením od nezávislého monitorovacieho rámca s cieľom zabezpečiť úplný súlad s Parížskymi zásadami a aby rámec získal dostatočné zdroje na vykonávanie svojich funkcií. Ďalej odporúča, aby [EÚ] zvážila vytvorenie medziinštitucionálneho koordinačného mechanizmu a určenie kontaktných miest v každej inštitúcii EÚ, agentúre a orgáne.“
„Výbor so znepokojením konštatuje, že rámec Európskej únie na vykonávanie a monitorovanie Dohovoru nie je úplne v súlade s Parížskymi zásadami a nie je ani dostatočne financovaný. Navyše Európska komisia je určená ako hlavné kontaktné miesto (článok 33/1) a ako súčasť monitorovacieho rámca (článok 33/2).
Výbor odporúča, aby [EÚ] prijala opatrenia na oddelenie úloh Európskej komisie – odstúpením od nezávislého monitorovacieho rámca s cieľom zabezpečiť úplný súlad s Parížskymi zásadami a aby rámec získal dostatočné zdroje na vykonávanie svojich funkcií. Ďalej odporúča, aby [EÚ] zvážila vytvorenie medziinštitucionálneho koordinačného mechanizmu a určenie kontaktných miest v každej inštitúcii EÚ, agentúre a orgáne.“
Od Európskej komisie ako kontaktného miesta Dohovoru v EÚ sa vyžaduje, aby poskytla do septembra 2016 Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím informácie o prijatých opatreniach na vykonávanie tohto odporúčania.