1. Vo svojom rozsudku z 9. októbra 2001 vo veci C-377/98 Holandsko/Európsky parlament a Rada, Zb. 2001, s. I-7079, body 70, 78, 79 a 80, potvrdil Súdny dvor, že základné právo na nedotknuteľnosť osoby je súčasťou práva Únie a v súvislosti s medicínou a biológiou zahŕňa slobodný a vedomý súhlas darcu a príjemcu.
2. Zásady obsiahnuté v článku 3 charty sú už uvedené v Dohovore o ľudských právach a biomedicíne, ktorý prijala Rada Európy (ETS 164 a dodatkový protokol ETS 168). Charta sa neusiluje odchýliť od týchto zásad, a preto zakazuje iba reprodukčné klonovanie. Nepovoľuje ani nezakazuje iné formy klonovania. Nijakým spôsobom však nebráni zákonodarcovi zakázať iné formy klonovania.
3. Odkaz na eugenické praktiky, najmä tie, ktoré sú zamerané na selekciu osôb, sa týka možných situácií, v ktorých sa organizujú a vykonávajú selekčné programy, okrem iného napríklad kampane zamerané na sterilizáciu, nútené tehotenstvo a povinné uzatváranie etnických manželstiev, všetky akty, ktoré sa považujú za medzinárodné zločiny podľa Štatútu Medzinárodného trestného súdu prijatého v Ríme 17. júla 1998 [pozri jeho článok 7 ods. 1 písm. g)].