FRA 2023 Fleeing Ukraine Survey Cover
28
February
2023

Útek z Ukrajiny: Skúsenosti vysídlených osôb v EÚ

Vojenská agresia Ruska voči Ukrajine vyvolala situácie, ktoré Európa celé desaťročia nezažila. Odvtedy prináša smrť, spôsobuje rozsiahle ničenie a neopísateľné utrpenie. Vyvolala aj masový pohyb ľudí, ktorý od druhej svetovej vojny nemá obdobu. V záujme ich ochrany EÚ prvýkrát aktivovala smernicu o dočasnej ochrane. Všetky členské štáty EÚ sú teda povinné poskytnúť ochranu osobám vysídleným z Ukrajiny.
Prehľad

V tejto správe sú uvedené zistenia online prieskumu agentúry FRA z roku 2022, ktorý sa týka skúseností osôb vysídlených z Ukrajiny. Prieskum zahŕňa 10 krajín EÚ, ktoré v rámci dočasnej ochrany poskytli útočisko veľkému počtu osôb – Bulharsko, Česko, Estónsko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko. O svoje názory v súvislosti s príchodom do EÚ a následným usadením sa na jej území sa podelilo 14 685 respondentov. Poskytli jedinečný prehľad svojich skúseností a pocitov vrátane tých, ktoré sú spojené s násilím.

Zistenia prieskumu jasne poukazujú na aj problémy v súvislosti s uplatňovaním nástroja dočasnej ochrany v situácii, ktorá bude mať pravdepodobne dlhodobý vplyv na ľudí i našu spoločnosť.

Obsah:

  1. Príchod do EÚ – humanitárna pomoc a poskytovanie informácií
  2. Usadenie sa v EÚ – pobyt a právne postavenie
  3. Bývanie
  4. Vzdelávanie
  5. Zamestnanosť
  6. Príjem a nárok na sociálne dávky
  7. Zdravie
  8. Skúsenosti s násilím a prístup k špecializovanej podpore
Hlavné zistenia

Hlavné zistenia z prieskumu sú tieto.

  • Väčšina respondentov nemala ťažkosti pri cestovaní do Európskej únie (EÚ) a v rámci nej. Väčšina sa domnieva, že dostali dostatok informácií o svojich právach a o službách, ktoré majú k dispozícii podľa smernice o dočasnej ochrane.
  • Zatiaľ čo jedna tretina respondentov požiadala vo svojej hostiteľskej krajine o azyl, veľká väčšina požiadala o dočasnú ochranu. V tejto súvislosti existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi.
  • Jeden z troch respondentov sa napokon chce vrátiť na Ukrajinu. Podobný podiel by radšej zostal vo svojej hostiteľskej krajine. Jedna štvrtina respondentov sa ešte nerozhodla.
  • Do EÚ vstúpilo veľké množstvo vysídlených osôb. Nie je prekvapujúce, že väčšina z nich, šiesti z 10 respondentov, v čase prieskumu žila v súkromných ubytovacích zariadeniach. Viac ako polovica z nich za to čiastočne alebo úplne platila. Pre mnohých ubytovanie zďaleka nie je ideálne. Často im chýba súkromie a musia sa deliť o kuchyňu alebo kúpeľňu s cudzími ľuďmi. Mnohí dospelí respondenti so závislými deťmi bývali v ubytovacom zariadení, kde deti nemali prístup do tichej alebo samostatnej miestnosti, kde by sa mohli učiť.
  • Menej ako polovica tých, ktorí sa krátko pred útekom z Ukrajiny nachádzali vo vzdelávacom procese, pokračovala vo vzdelávaní aj v hostiteľskej krajine. Hlavným dôvodom je jazyková bariéra. Štyria z 10 respondentov sa od svojho príchodu nezúčastnili vo svojej hostiteľskej krajine na jazykovom kurze. Riešenie tohto problému si bude vyžadovať viac príležitostí pre vysídlené osoby navštevovať jazykové kurzy. Takmer dve tretiny detí využili online vzdelávanie poskytované školami alebo univerzitami na Ukrajine alebo sa učili pomocou materiálov a inej podpory z Ukrajiny.
  • Približne dve tretiny osôb, ktoré na Ukrajine pred 24. februárom 2022 vykonávali platenú prácu, si našli prácu v hostiteľskej krajine. Dve tretiny respondentov v produktívnom veku však v čase prieskumu nevykonávali platenú prácu. Hlavnými prekážkami v prístupe k zamestnaniu boli nedostatočné znalosti jazyka hostiteľskej krajiny a opatrovateľské povinnosti, najmä v prípade žien. Je obzvlášť znepokojujúce, že štyria z 10 respondentov zažili nejakú formu vykorisťovania v práci.
  • Finančné otázky robia starosti každému druhému respondentovi vo veku 16 rokov a viac. Títo respondenti uvádzajú, že ich domácnosť má určité alebo veľké ťažkosti vyjsť v hostiteľskej krajine s peniazmi. Len o niečo viac ako štvrtina dospelých respondentov môže prostredníctvom práce pokryť svoje základné každodenné životné náklady. Len asi polovica dospelých respondentov tvrdí, že im od ich príchodu finančne pomohli úrady.
  • Iba jeden z troch respondentov sa domnieva, že má dobrý alebo veľmi dobrý zdravotný stav. Každý druhý respondent uvádza dlhodobé choroby alebo zdravotné problémy. Polovica respondentov vo veku 16 a viac rokov čelila problémom pri prístupe k zdravotnej starostlivosti z dôvodu jazykových ťažkostí alebo preto, že nevedeli, kam ísť alebo na koho sa obrátiť.
  • Každý druhý respondent uviedol, že od príchodu do hostiteľskej krajiny sa často alebo vždy cítil skľúčený a deprimovaný. Približne dve tretiny respondentov sa však v súvislosti s budúcnosťou cítia optimisticky. Každý tretí sa cíti byť súčasťou spoločenstva vo svojej hostiteľskej krajine.
  • Tento optimizmus panuje napriek vysokému podielu respondentov, ktorí boli na Ukrajine alebo v EÚ vystavení traumatickým zážitkom. Len asi jedna tretina respondentov od svojho príchodu do EÚ vyhľadala lekársku alebo psychologickú podporu. Približne štvrtina tejto skupiny nedostala podporu, ktorú hľadala. Znepokojujúce je, že asi polovica mladších detí (vo veku 12 – 15 rokov), ktoré sa zúčastnili na prieskume, uvádza ťažkosti so spánkom a/alebo sústredením, stratu sebadôvery alebo pocit zraniteľnosti.