Slobodná voľba povolania, ako je vymedzená v článku 15 ods. 1, je uznaná judikatúrou Súdneho dvora (pozri okrem iného rozsudok zo 14. mája 1974 vo veci 4/73 Nold, Zb. 1974, s. 491, body 12 až 14; rozsudok z 13. decembra 1979 vo veci 44/79 Hauer, Zb. 1979, s. 3727; rozsudok z 8. októbra 1986 vo veci 234/85 Keller, Zb. 1986, s. 2897, bod 8).
Tento odsek tiež vychádza z článku 1 ods. 2 Európskej sociálnej charty, ktorá bola podpísaná 18. októbra 1961 a ratifikovaná všetkými členskými štátmi, a z bodu 4 Charty základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z 9. decembra 1989. Výraz `pracovné podmienky` sa musí chápať v zmysle článku 156 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Odsek 2 prevzal tri slobody zaručené v článkoch 26 a 45, 49 a 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, teda voľným pohybom pracovníkov, slobodou usadiť sa a voľným pohybom služieb.
Odsek 3 je založený na článku 153 ods. 1 písm. g) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj na článku 19 ods. 4 Európskej sociálnej charty, ktorá bola podpísaná 18. októbra 1961 a ratifikovaná všetkými členskými štátmi. Preto sa uplatňuje článok 52 ods. 2 charty. Otázka zamestnávania námorníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích štátov, v posádkach plavidiel plávajúcich pod vlajkou niektorého členského štátu Únie, sa spravuje právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou.