V správe agentúry FRA o umelej inteligencii a základných právach sú uvedené konkrétne príklady toho, ako spoločnosti a verejná správa v EÚ využívajú alebo sa pokúšajú využívať UI. Zameriava sa na štyri kľúčové oblasti – sociálne dávky, prediktívne vykonávanie policajných funkcií, zdravotnícke služby a cielená reklama. Správa sa zaoberá možným vplyvom na základné práva a analyzuje spôsob, akým sú tieto práva zohľadnené pri používaní alebo vývoji aplikácií UI.
V poročilu agencije FRA o umetni inteligenci in temeljnih pravicah so navedeni konkretni primeri, kako podjetja in javne uprave v EU uporabljajo umetno inteligenco ali jo poskušajo uporabljati. Osredotoča se na štiri osrednja področja – družbene koristi, napovedno policijsko delo, zdravstvene storitve in ciljno trženje. Poročilo obravnava morebitne posledice za temeljne pravice in analizira, kako se te pravice upoštevajo pri uporabi ali razvoju aplikacij umetne inteligence.
FRA:s rapport om artificiell intelligens och grundläggande rättigheter innehåller konkreta exempel på hur företag och offentliga förvaltningar i EU använder eller försöker använda AI. Den är inriktad på fyra huvudområden – sociala förmåner, prognostiserat polisarbete, hälso- och sjukvårdstjänster och riktad reklam. Rapporten innehåller en diskussion om potentiella konsekvenser för de grundläggande rättigheterna och en analys av hur dessa rättigheter beaktas när AI-tillämpningar används eller utvecklas.
Докладът на FRA относно изкуствения интелект и основните права представя конкретни примери за начина, по който дружествата и държавните администрации в ЕС използват или се опитват да използват ИИ. В настоящото резюме се представят основните заключения от доклада. Те могат да послужат за информация при създаване на политики на равнището на ЕС и на национално равнище за регламентиране на използването на инструменти с ИИ в съответствие с правата на човека и основните права.
Zpráva agentury FRA o umělé inteligenci a základních právech uvádí konkrétní příklady toho, jak společnosti a orgány veřejné správy v EU používají nebo se pokoušejí používat umělou inteligenci. Toto shrnutí předkládá hlavní poznatky zprávy. Ty mohou sloužit jako podpůrné informace pro úsilí tvůrců politik na úrovni EU i jednotlivých států v oblasti regulace používání nástrojů umělé inteligence v souladu s lidskými a základními právy.
I FRA’s rapport om kunstig intelligens og grundlæggende rettigheder gives der konkrete eksempler på, hvordan virksomheder og offentlige forvaltninger i EU bruger eller forsøger at bruge kunstig intelligens. Dette resumé indeholder hovedresultaterne fra rapporten. Disse kan danne grundlag for EU’s og medlemsstaternes politiske bestræbelser på at regulere brugen af AI-værktøjer i overensstemmelse med menneskerettighederne og de grundlæggende rettigheder.
Der Bericht der FRA über künstliche Intelligenz und Grundrechte präsentiert konkrete Beispiele dafür, wie Unternehmen und Behörden in der EU künstliche Intelligenz einsetzen oder einzusetzen versuchen. Diese Zusammenfassung stellt die wichtigsten Erkenntnisse aus dem Bericht vor, die sowohl auf Unionsebene als auch auf nationaler Ebene für die Politikgestaltung auf dem Gebiet des menschen- und grundrechtskonformen Einsatzes von KI-Tools genutzt werden können.
Η έκθεση του FRA σχετικά με την τεχνητή νοημοσύνη και τα θεμελιώδη δικαιώματα παρουσιάζει συγκεκριμένους τρόπους με τους οποίους οι εταιρείες και οι δημόσιες διοικητικές αρχές στην ΕΕ χρησιμοποιούν, ή προσπαθούν να χρησιμοποιήσουν, την ΤΝ. Η παρούσα σύνοψη περιέχει τα βασικά σημεία της έκθεσης. Οι εν λόγω πληροφορίες μπορούν να αποτελέσουν τη βάση για τη χάραξη πολιτικής σε ενωσιακό και εθνικό επίπεδο σχετικά με τη χρήση εργαλείων ΤΝ που σέβονται τα ανθρώπινα και τα θεμελιώδη δικαιώματα.
FRA’s report on artificial intelligence and fundamental rights presents concrete examples of how companies and public administrations in the EU are using, or trying to use, AI. This summary presents the main insights from the report. These can inform EU and national policymaking efforts to regulate the use of AI tools in compliance with human and fundamental rights.
En el informe de la Agencia de los Derechos Fundamentales de la Unión Europea sobre inteligencia artificial (IA) y derechos fundamentales se presentan ejemplos concretos de cómo las empresas y las administraciones públicas de la Unión Europea están utilizando o tratan de utilizar la IA. En este resumen se presentan las perspectivas más destacadas del informe. Esto puede servir como fundamento para el intento de las políticas nacionales y de la Unión por regular el uso de las herramientas de IA respetando los derechos fundamentales y humanos.
FRA aruandes tehisintellekti ja põhiõiguste kohta tuuakse konkreetseid näiteid sellest, kuidas ELi ettevõtted ja avaliku sektori asutused kasutavad või püüavad kasutada tehisintellekti. Ülevaates tutvustatakse uuringu põhiaruandes välja toodud peamisi järeldusi. Need võivad ELi ja liikmesriikide poliitikakujundajatel aidata edendada tehisintellekti põhiste vahendite kasutamist, austades inim- ja põhiõigusi.
Nacionalinės žmogaus teisių institucijos (NŽTI) yra gyvybiškai svarbi žmogaus teisių apsaugos sistemos dalis, veikianti šalies lygmeniu. Didindamos informuotumą, teikdamos rekomendacijas, vykdydamos stebėseną ir užtikrindamos valdžios institucijų atskaitomybę, šios institucijos atlieka pagrindinį vaidmenį sprendžiant sunkiausius šių dienų uždavinius žmogaus teisių srityje – kovoti su tokiais nuolat susirūpinimą keliančiais reiškiniais kaip diskriminacija ir nelygybė, naujomis problemomis, pvz., dirbtinio intelekto poveikiu teisėms, ir COVID-19 pandemija.
Valsts cilvēktiesību iestādes (VCI) ir svarīga valsts līmeņa cilvēktiesību aizsardzības sistēmas daļa. Uzlabojot informētību, sniedzot ieteikumus, uzraugot un saucot iestādes pie atbildības, tām ir galvenā loma mūsdienu cilvēktiesību lielo problēmu risināšanā – cīnoties gan ar nepārejošām problēmām kā diskriminācija un nevienlīdzība, gan jauniem jautājumiem kā mākslīgā intelekta un Covid-19 pandēmijas ietekme uz tiesībām.
L-Istituzzjonijiet Nazzjonali għad-Drittijiet tal-Bniedem (NHRIs) huma parti vitali mis-sistema ta’ protezzjoni tad-drittijiet tal-bniedem fil-livell ta’ pajjiż. Billi jqajmu kuxjenza, jipprovdu pariri, jimmonitorjaw u jżommu lill-awtoritajiet responsabbli, huma għandhom rwol ċentrali fin-navigazzjoni tal-isfidi l-kbar tad-drittijiet tal-bniedem tal-ġurnata tal-lum – billi jindirizzaw kemm it-tħassib persistenti bħad-diskriminazzjoni kif ukoll l-inugwaljanza, u kwistjonijiet ġodda bħall-implikazzjonijiet tad-drittijiet tal-intelliġenza artifiċjali u talpandemija tal-COVID-19.
Nationale mensenrechteninstituten (National Human Rights Institutions — NHRI’s) maken een wezenlijk onderdeel uit van het nationale systeem ter bescherming van de mensenrechten. Zij vervullen een centrale rol in de aanpak van de grote uitdagingen van onze tijd op het gebied van de mensenrechten — aanhoudende zorgen, zoals discriminatie en ongelijkheid, en nieuwe problemen, zoals de gevolgen van kunstmatige intelligentie en de COVID-19-pandemie voor de mensenrechten — door het bewustzijn van mensenrechten te vergroten, advies aan te reiken, een monitoringfunctie te vervullen en instanties op hun verantwoordelijkheid te wijzen.
Krajowe instytucje praw człowieka (NHRI) stanowią istotną część systemu ochrony praw człowieka na szczeblu krajowym. Poprzez podnoszenie świadomości, udzielanie porad, monitorowanie i pociąganie władz do odpowiedzialności odgrywają one główną rolę w podejmowaniu wielkich wyzwań współczesnego świata związanych z prawami człowieka – rozwiązując zarówno utrzymujące się problemy, takie jak dyskryminacja i nierówność, jak i wciąż pojawiające się nowe problemy, takie jak wpływ sztucznej inteligencji i pandemii COVID-19 na prawa człowieka.
As Instituições Nacionais dos Direitos Humanos (INDH) são uma parte vital do sistema de proteção dos direitos humanos à escala nacional. Ao sensibilizar, aconselhar, fiscalizar e velar pela responsabilização das autoridades, estas instituições desempenham um papel central nos grandes desafios que atualmente se levantam em matéria de direitos humanos, enfrentando quer os problemas persistentes, como a discriminação e as desigualdades, quer os novos problemas emergentes, como as implicações da inteligência artificial e da pandemia da COVID-19 em matéria dos direitos.
Instituțiile naționale pentru apărarea drepturilor omului (INDO) reprezintă o parte vitală a sistemului de protecție a drepturilor omului existent la nivelul unei țări. Prin eforturile lor de sensibilizare, consiliere, monitorizare și responsabilizare a autorităților, aceste instituții au un rol central în depășirea marilor provocări legate de drepturile omului din zilele noastre, abordând atât preocupări persistente, precum cele referitoare la discriminare și inegalitate, cât și chestiuni noi, cum ar fi implicațiile inteligenței artificiale și ale pandemiei de COVID-19 asupra acestor drepturi.
Národné inštitúcie pre ľudské práva (NHRI) sú nevyhnutnou súčasťou systému ochrany ľudských práv na vnútroštátnej úrovni. Zvyšovaním informovanosti, poskytovaním poradenstva, monitorovaním a vyvodzovaním zodpovednosti voči príslušným orgánom zohrávajú kľúčovú úlohu zvládaní súčasných veľkých výziev v oblasti ľudských práv. Zaoberajú sa pretrvávajúcimi problémami, ako je diskriminácia či nerovnosť, ako aj novými otázkami, napríklad vplyvom umelej inteligencie a pandémie COVID-19 na práva.
Nacionalne institucije za človekove pravice (NHRI) so ključnega pomena za varstvo človekovih pravic na državni ravni. Z ozaveščanjem, svetovanjem, spremljanjem in zagotavljanjem odgovornosti oblasti imajo osrednjo vlogo pri premagovanju velikih sodobnih izzivov na področju človekovih pravic, saj rešujejo zakoreninjene probleme, kot sta diskriminacija in neenakost, ter novejše težave, kot so posledice umetne inteligence ter pandemije covida-19 za človekove pravice.